Sommy sú obruby okolo kalder starších vulkánov, v ktorých vznikajú nové sopečné kužele. Názov pochádza od sopky Monte Somma, predchodcu Vezuvu. Sú typické pre mnohé sopky na svete. Sommy sú valy okolo kalder, depresií vzniknutých deštrukciou vulkanických kráterov opakovanými erupciami alebo tektonickým kolapsom. V centrálnych… pokračuj Príspevok Sommy: Vulkanické formy georeliéfu zobrazený najskôr Časopis Quark.

Sonda bude skúmať zvláštneho súpútnika Zeme, o ktorom sa dokonca predpokladá, že môže ísť o úlomok Mesiaca.

Ján Rajtár (1954) pracuje v Archeologickom ústave SAV. Je medzinárodne uznávaným odborníkom na obdobie Rímskej ríše. Rozhovor v skrátenej podobe vyšiel v aprílovom čísle pouličného časopisu Nota Bene.  O čo sa najviac opierate pri výskume prítomnosti Rimanov na území dnešného Slovenska? Jednak o písomné zdroje – tých je však málo a sú útržkovité –, a preto najmä o archeologické nálezy z oblasti rímskych pamiatok. […]

Kognitívna neurovedkyňa Yanchao Biová z Pekinskej univerzity a jej kolegovia vytrénovali mozgy ľudí tak, aby reagovali na virtuálne krídla ako na reálne časti tela. Podľa vedcov výskum dokazuje plasticitu nášho mozgu a ukazuje, že môže byť schopný integrovať aj ďalšie druhy vylepšených končatín. V univerzitnom Laboratóriu motorickej… pokračuj Príspevok Na krídlach za týždeň zobrazený najskôr Časopis Quark.

V piatok 3. júla spustila NASA misiu na záchranu ďalekohľadu Swift. Družica je vo vesmíre od roku 2004. Pôvodne obiehala Zem vo výške okolo 600 kilometrov, ale dnes sa pohybuje len zhruba 350 kilometrov nad zemským povrchom a ďalej klesá. Zvýšené trenie zvyškov atmosféry by družicu v dohľadnom čase zničilo. „Bez záchrannej misie Swift čoskoro zhorí v atmosfére,“ vraví […]

Príchute vo vapoch doteraz stáli v tieni nikotínu, no to sa začína meniť. Vedci upozorňujú, že niektoré chladiace látky môžu mať účinky, ktoré presahujú samotný pocit sviežosti. Najnovší výskum sa zameral na ich možný vplyv na srdce.

Mladá slovenská vedkyňa Michaela Musilová spolupracuje s americkou NASA pri simuláciách vesmírnych letov. Už menej sa vie, že nakrútila dva filmové dokumenty, ktoré sa premietali na všetkých kontinentoch. Filmy sú v jej práci nóvum, ale noviniek má viac.

Vedci hľadajúci život mimo Zeme sa zvyčajne zameriavajú na identifikáciu správnych molekúl, ktoré by sa mali hľadať na vzdialených planétach a mesiacoch. Nový výskum však naznačuje, že odpoveď nemusíme hľadať v samotných molekulách, ale v skrytých vzorcoch, ktoré ich spájajú. Život nevytvára len molekuly, ale… pokračuj Príspevok Základný podpis života zobrazený najskôr Časopis Quark.

Veľký hadrónový urýchľovač čaká rozsiahla prestavba. Po údržbe a rozšírení má priniesť viac zrážok aj presnejšie údaje o časticiach.

Alergie majú čoraz menšie deti.

Hmota magnetaru má tak extrémnu hustotu, že čajová lyžička takého materiálu by vážila rádovo miliardy ton. Ak by sa magnetar nachádzal nebezpečne blízko Zeme, narušil by dokonca aj štruktúru atómov.

Barbara Sviežená jesť za volantom alebo počas čítania správ neodporúča.

Plastový odpad z oceána nemusí vždy skončiť na skládke. Na Havaji vedci skúšajú premeniť staré rybárske siete a recyklované plasty na asfalt, ktorý využijú pri stavbe ciest. Prvé výsledky naznačujú, že tento prístup môže pomôcť prírode aj infraštruktúre.

Stredoškolák Filip Lajčiak zvíťazil na jednej z najprestížnejších vedecko-technických súťaží na svete v Spojených štátoch. V podcaste Veda na dosah – o štúdiu rozpráva o projekte, ktorý mu priniesol medzinárodný úspech, o nevyhnutných zlyhaniach na ceste k výsledkom aj o tom, prečo by mali mať šikovní… pokračuj Príspevok Víťaz medzinárodnej vedeckej súťaže v USA Filip Lajčiak chce svoj projekt dostať do praxe zobrazený najskôr Časopis Quark.

Tetovanie predstavuje viac než len ozdobu kože. Nové vedecké poznatky ukazujú, že pigment môže ovplyvňovať imunitný systém aj dlhé roky po jeho vytvorení. Vedci preto skúmajú, aké dôsledky môže mať atrament na organizmus v dlhodobom horizonte.

Budova nemocnice chráni pacienta, aby sa uzdravil a odišiel. Festival podporuje spoločné zážitky z hudby, divadla či atletiky. Na rozdiel od inej úžitkovej architektúry je v týchto priestoroch samotná prítomnosť ľudí cieľom, nie prostriedkom. Dejiny festivalovej architektúry sú dejinami potreby vytvárať priestor mimo každodennosti. Od starovekých chrámových… pokračuj Príspevok Emócia prítomnosti zobrazený najskôr Časopis Quark.

Jednoduchá bunka vznikla z anorganických látok. Bez pomoci neprežije, no môže byť jedným z dôkazov toho, čo oddeľuje chémiu od života.

Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) v CERN-e sa v pondelok ráno zastavil. Po najúspešnejšom období svojej prevádzky čaká najväčší urýchľovač častíc na svete plánovaná štvorročná odstávka, počas ktorej prejde rozsiahlou modernizáciou. Hoci sa až do roku 2030 v jeho 27-kilometrovom podzemnom prstenci nezrazí ani jediný protón, pre vedcov to neznamená prestávku. Práve naopak.

Ak by niekto nazval prebiehajúci futbalový šampionát nespravodlivým, ťažko by ste hľadali protiargumenty. Netýka sa to len Iránu, ktorý musel pre napäté geopolitické vzťahy s USA presunúť základňu do Mexika, na každý zápas letecky cestovať do USA a ešte v ten deň odísť. Tri hostiteľské krajiny a šestnásť rôznych dejísk predstavuje neúmerné množstvo cestovania a diametrálne rôzne podmienky pri jednotlivých […]

Niektorí používatelia pociťujú pri čítaní čísel v slovnom spojení s podstatným menom a pri ich skloňovaní neistotu. V dnešnom príspevku si priblížime používanie základných čísloviek končiacich sa na -jeden. Číslovka jeden si na rozdiel od ďalších zachovala rodové tvary jeden, jedna, jedno, ktoré majú samostatné skloňovanie. Veľa používateľov pravdepodobne… pokračuj Príspevok Číslovky dvadsaťjeden, tridsaťjeden, štyridsaťjeden zobrazený najskôr Časopis Quark.

Len 25 svetelných rokov od Zeme objavili vedci exoplanétu, ktorá patrí medzi najsľubnejších kandidátov na hľadanie života mimo našej planéty. Nové merania ukázali, že sa oveľa viac podobá Zemi, než sa pôvodne predpokladalo.

Interstelárna kométa 3I/ATLAS, ktorá preletela cez našu Slnečnú sústavu, môže mať podľa nového výskumu 10 až 12 miliárd rokov. Ak sa odhad potvrdí, patrila by medzi najstaršie objekty, aké ľudstvo v našom kozmickom "okolí" pozorovalo.

V posledných dňoch ste o brokolici možno počuli na sociálnych sieťach viac než zvyčajne. Táto zelenina sa nečakane stala virálnou po tom, ako sa začalo šíriť video, v ktorom sa dozviete, že brokolica je údajne toxická pre človeka, lebo obsahuje dve nebezpečné zložky – glukozinolát a sulforafan. Lekár a popularizátor tém v oblasti výživy Boris Bajer v reakcii na to zdieľal na […]

Slnko je základný zdroj svetla a tepla, vďaka ktorému môžu na Zemi existovať život, voda v kvapalnom stave aj vhodné podnebie. Poháňa fotosyntézu, čím nepriamo dodáva aj kyslík, potravu a energiu pre väčšinu organizmov. Sme naprogramovaní vnímať ho optimisticky. Jednu vec máme však zapovedanú: nesmieme doň veľmi hľadieť.… pokračuj Príspevok Nepozerať do zdroja zobrazený najskôr Časopis Quark.

Plány na vypustenie 1,7 milióna družíc by mohli výrazne skomplikovať pozorovanie hviezd, galaxií aj nebezpečných asteroidov. Nočná obloha by už nikdy nebola taká, ako predtým.

Európu zasiahla ďalšia vlna extrémnych horúčav a odborníci upozorňujú, že podobné leto už nebude výnimkou. Rekordné teploty si vyžiadali obete, ochromili mestá aj zdravotníctvo a preverili pripravenosť viacerých krajín. Vedci varujú, že kontinent sa musí pripraviť na novú klimatickú realitu.

Vedci vyrobili dosiaľ najdokonalejšiu napodobeninu živej bunky. Volá sa SpudCell, a hoci ide o syntetickú (umelo vytvorenú v laboratóriu) bunku, vykonáva niektoré procesy typické pre živé bunky, napríklad prijíma živiny, rastie a rozmnožuje sa. „Je to bunka, ktorá bola vytvorená a nezrodila sa. Je skonštruovaná, ale robí to, čo bežné bunky,“ povedal pre The New York Times syntetický biológ Drew […]

Čo sú malé veci, ktoré vám môžu zmeniť život? Čo, naopak, váš život zhoršuje? Ako si udržať sústredenie vo svete plnom rozptýlení? Prečo je také ťažké meniť vlastné návyky? A ako hovoriť o vede, psychológii či osobnom rozvoji tak, aby to neznelo ako povinné čítanie?… pokračuj Príspevok Mozgová atletika zobrazený najskôr Časopis Quark.

V júli 1969 Spojené štáty pristátím na Mesiaci prepísali dejiny, no už o necelý rok neskôr začala vesmírna rutina Američanov nudiť. Všetko zmenil apríl 1970 a misia Apollo 13. Britský historik a komik Paul Coulter v knihe 10 omylov, ktoré zmenili dejiny s nadhľadom a humorom ukazuje, že aj veľké historické momenty vznikali z prešľapov, zlej kalkulácie či obyčajnej slepej viery v úspech.

Do vesmíru v piatok vyslali trojramenné robotické vesmírne plavidlo, ktoré má zachrániť ďalekohľad amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) skôr, ako by mohol zhorieť v zemskej atmosfére. Informovala o tom agentúra AP.