Súčasné počítačové technológie umožňujú skúmať, dokumentovať a reštaurovať kultúrne dedičstvo bez zásahu do originálu a zároveň ho novými spôsobmi sprístupňovať verejnosti. O kultúrnej informatike, počítačovom videní a rozšírenej realite v reštaurovaní kultúrneho dedičstva sme sa rozprávali so Zuzanou Berger Kocurovou z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Čo označujeme pojmom kultúrna… pokračuj Príspevok Od artefaktov k dátam: Počítačom asistované reštaurovanie zobrazený najskôr Časopis Quark.

Najvyšší vrch v Alpách Mont Blanc bol v septembri o 1,88 metra vyšší než pri poslednom meraní v roku 2023. V stredu o tom informovali francúzski geodeti, ktorí stanovili jeho súčasnú výšku na 4807,47 metra nad morom.

Jedna zo základných zručností, ktorú by si stredoškoláci mali osvojiť, je flexibilita, vraví učiteľka a vysokoškolská pedagogička Zuzana Tkáčová. „Budúcnosť bude veľmi dynamická. Ľudia budú potrebovať otvorenosť celoživotne sa učiť nové veci. AI nám dáva možnosť naučiť sa čokoľvek, ale zároveň nás tlačí do toho, že nemôžeme zostať na jednom mieste.“ Zuzana Tkáčová vystúpila v októbri v Bratislave na […]

Ľudia, ktorí zdieľajú viac jedál s inými, sú v živote spokojnejší.

Zelený newsfilter vyberá a komentuje správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí. Predstavte si, že by svetoví lídri rozdeľovali peniaze na rôzne globálne hrozby podľa toho, koľko ľudských životov môžu zachrániť. Koľko by šlo na klimatickú krízu? Možno vás prekvapí, že by neskončila na prvom a pravdepodobne ani na druhom či treťom mieste. K takémuto prekvapivému záveru dospela skupina […]

Astronómovia vystopovali rádiový signál starý 10,6 miliardy rokov. Pochádza z nečakane malej galaxie, ktorá môže vysvetliť jeho záhadný pôvod.

Astronómovia identifikovali prvú známu dvojicu pozostatkov po supernovách, ktoré vznikli z binárneho systému. Hmotné materské hviezdy týchto pozostatkov kedysi tvorili tesnú dvojhviezdu. Podľa tímu vedeného Miltiadisom Michailidisom zo Stanfordovej univerzity v USA sú IC 443 a G189.6+3.3 – dva pozostatky po supernovách v súhvezdí Blíženci – súrodencami. Prvá z hviezd… pokračuj Príspevok Dvojitá supernova zobrazený najskôr Časopis Quark.

Ako súvisí zdravie pôdy s kvalitou nášho života? Čo prináša výskum rakoviny a ako moderné technológie menia reprodukčnú medicínu? Aj na tieto otázky prinesú odpovede diskusie Zvedavé debaty – Ženy vo vede, ktoré sa uskutočnia 14. októbra 2026 o 17.00 h vo Verejnej knižnici Mikuláša… pokračuj Príspevok Zvedavé debaty v Banskej Bystrici priblížia zázraky medicíny aj tajomstvá pôdy zobrazený najskôr Časopis Quark.

Na opačných koncoch Viedne sa nachádzajú dva bytové komplexy vzdialené od seba nielen niekoľko kilometrov, ale najmä niekoľko desaťročí. Majú však toho veľa spoločného. Počas obdobia rozmachu panelovej výstavby vznikali rozsiahle obytné súbory s opakujúcimi sa typmi bytov. Celé Slovensko od Humenného po Bratislavu je… pokračuj Príspevok Starý a nový experiment zobrazený najskôr Časopis Quark.

Čo všetko sa deje s ľudskou vzorkou od momentu, keď opustí operačnú sálu?

Rover Perseverance (Vytrvalosť) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) prekonal rekord v počte kilometrov najazdených vozidlom na inom vesmírnom telese ako na Zemi. Od svojho príchodu na Mars vo februári 2021 tam najazdil 45,2 kilometra.

Vedeli ste, že v Prírodovednom múzeum SNM v Bratislave môžete vidieť unikátny nález stôp dinosaurov z územia Slovenska? Stopy pochádzajú z druhohorných vrchnotriasových, asi 200 miliónov rokov starých hornín v oblasti Vysokých Tatier, konkrétne z Tichej doliny. Ide o spoločný nález geológa Milana Sýkoru a paleontológa Jozefa Michalíka z roku 1975. Pôvodne sa myslelo,… pokračuj Príspevok Stopy tatranských dinosaurov zobrazený najskôr Časopis Quark.

Vedci zo Slovenskej akadémie vied skúmajú vo Vysokých Tatrách nenápadný proces s potenciálne vážnymi dôsledkami pre klímu. Vysychanie lesnej pôdy a rašelinísk môže spôsobiť únik veľkého množstva oxidu uhličitého. Odborníci zisťujú, ako zabrániť tomu, aby sa prirodzené zásobárne uhlíka zmenili na zdroj emisií.

Projekt MatFyzJeIn prináša na sociálne siete prednášky, populárno-vedecké videá a novinky z diania na FMFI UK s cieľom priblížiť vedu širokej verejnosti. Kanál MatFyzJeIn vznikol na platforme YouTube v roku 2013. Aká bola jeho pôvodná myšlienka a spomínate si na prvé videá? Kanál odštartoval ako projekt študentskej časti Akademického senátu… pokračuj Príspevok MatFyzJeIn zobrazený najskôr Časopis Quark.

Tohtoročnú Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali ekonómovia Michael Woodford z Columbia University a Robert E. Hall zo Stanfordu za vedecký prínos v oblasti makroekonomickej stabilizácie. Svojou prácou prispeli k lepšiemu pochopeniu toho, ako stabilizovať ekonomiku. Ich prístup aj v súčasnosti pomáha pri zvládaní hospodárskych kríz. Laureáti si rovným dielom rozdelia 12 miliónov švédskych […]

Najstarší známy žijúci suchozemský živočích sa stal predmetom genetického výskumu. Vedci odhalili stovky osobitých genetických variantov a nezvyčajne zachované mechanizmy regulácie niektorých génov. Zistenia by mohli pomôcť lepšie pochopiť starnutie aj u človeka.

Bolesti hrdla, kašeľ, horúčka, ale aj zachrípnutie či zastretý hlas. Koronavírus sa s príchodom jesene opäť dostáva do pozornosti európskych zdravotníkov. V niektorých krajinách pribúdajú nakazení aj hospitalizovaní pacienti. Na šírení ochorenia sa podieľa variant XFG, známy ako Stratus či „americký covid“.

V Tichom oceáne sa odohráva niečo, čo môže zásadne ovplyvniť počasie na celej planéte. El Niño naberá na sile a meteorológovia upozorňujú na možnosť historického rekordu. Svet sa musí pripraviť na vyššie riziko extrémnych horúčav, ničivých záplav aj dlhotrvajúceho sucha.

Kvesty sú nesymetrické vyvýšeniny, ktoré sa formujú transformáciou mierne naklonených vrstiev rôzne odolných sedimentárnych hornín. Kremencové kvesty – hôrky sú charakteristické pre pohorie Tribeč. Kvesty sú štruktúrne formy georeliéfu. Vznikajú pôsobením erózne-denudačných procesov na vrstvy sedimentov rôznej morfologickej hodnoty so sklonom do 7°. Sú to… pokračuj Príspevok Kvesty: Pasívne morfoštruktúry zobrazený najskôr Časopis Quark.

Vesmír ukrýva svety, na ktorých sa odohrávajú prekvapivo známe javy. Jeden z nich leží približne 7,5 svetelného roka od Zeme a jeho atmosféra sa neustále mení. Astronómovia teraz získali prvý priamy dôkaz o premenlivej hrúbke vodných oblakov mimo našej Slnečnej sústavy.

Vedci z Centra pre výskum pôvodu planét vo Wisconsine (WiCOR) objavili Megazem. Planéta GJ 523 má 170 miliónov rokov, je 2,5-krát väčšia ako Zem a má veľmi husté jadro. WiCOR vznikol v roku 2024 ako platforma vedcov z rôznych oblastí (astronómia, biológia, chémia, geovedy, atmosférické a oceánske vedy, fyzika… pokračuj Príspevok Megazem bez atmosféry zobrazený najskôr Časopis Quark.

Stopy staré až 62-tisíc rokov ukázali, že neandertálci nepracovali iba s kameňom. Z dreva vyrábali zbrane, nástroje aj zrejme predmety do domácnosti.

Ľudský organizmus dokáže bez potravy fungovať niekoľko dní, no jeho vnútorné procesy sa výrazne menia. Nový pohľad na sedemdňový pôst odhalil, že niektoré biologické reakcie nastupujú až po troch dňoch. Vedci teraz skúmajú, čo tieto zmeny znamenajú pre naše zdravie.

Desiatky rokov si les žil vlastným životom, zatiaľ čo na vedecký experiment takmer všetci zabudli. Keď sa výskumníci vrátili, čakalo ich veľké prekvapenie. Ukázalo sa, že jeden kontroverzný zásah mohol stromom pomôcť rásť rýchlejšie.

Predstavte si päť samostatných prúdov vody vytekajúcich z dierok v stene nádoby umiestnených vodorovne tesne vedľa seba. Je prirodzené očakávať, že by mali tiecť samostatne až po dopad. Stačí však jeden jemný dotyk prstom a pramienky sa magicky spoja do jedného prúdu. Čo je to za neviditeľnú silu, ktorá… pokračuj Príspevok Molekulové lepidlo zobrazený najskôr Časopis Quark.

Kedy sa prví ľudia dostali do Ameriky? Nová analýza DNA spresňuje obdobie ich príchodu. Niektoré archeologické nálezy však ukazujú iný príbeh.

S pribúdajúcim vekom je čoraz dôležitejšie nielen schudnúť, ale aj udržať si svaly. Vedci teraz zistili, ktorý typ cvičenia môže pomôcť dosiahnuť oboje. Výsledky ukazujú, že intenzita pohybu môže zohrávať väčšiu úlohu, než si myslíte.

Pohyb a trávenie spolu súvisia, no vedci teraz skúmali, ako rýchlo dokážu črevá na aktivitu reagovať. Stačila im obyčajná 20-minútová chôdza. Už krátko po nej namerali výraznejšiu črevnú aktivitu.

Medveď, ktorý akoby sa pripravoval na letnú sezónu v posilňovni, leopard predvádzajúci akrobatické kúsky či orangutan, ktorý fotografovi ukázal poriadne neslušné gesto. Divoká príroda má zjavne zmysel pre humor. Finalisti prestížnej súťaže Nikon Comedy Wildlife Awards 2026 dokazujú, že na vytvorenie dokonalej komédie niekedy stačí jediný pohyb, nečakaná grimasa a fotograf, ktorý je v správnej chvíli na správnom mieste.

Správa OSN o stave životného prostredia z roku 2021 konštatuje, že ľudstvo najviac ohrozujú klimatická zmena, strata biodiverzity a nárast znečistenia. Predhovor generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa k tejto správe sa začína slovami: Ľudstvo vedie vojnu s prírodou. Je to nezmyselné a samovražedné. Dôsledky našej nerozvážnosti sú… pokračuj Príspevok Ako sme sa sem dostali? zobrazený najskôr Časopis Quark.