Autor je zoológ, pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, je vedeckým spolupracovníkom Prírodovedného múzea vo Viedni Charles Darwin by bol pravdepodobne fascinovaný. Žijeme totiž v období, keď technologický vývoj ďaleko predstihuje biologickú evolúciu človeka. Naše technológie sa rapídne menia v priebehu pár mesiacov (a možno už aj týždňov), zatiaľ čo biologické predpoklady, ktoré nám umožnili ich vytvoriť, sa […]

Pri liekoch neplatí rovnica, že drahší výrobok je kvalitnejší, hovorí Terézia Szádocka.

Kedysi veľmi dávno, keď som ešte pozeral televíziu, zaradili vždy koncom roka reportáž o Ľadových medveďoch. Skupina inak rozumne vyzerajúcich dospelých ľudí vliezla do vody rovno pomedzi ľadové kryhy. Bolo mi jasné, že s týmito ľuďmi niečo nie je v poriadku. O pár rokov neskôr… pokračuj Príspevok Otužovanie a zdravie: Ráčte vstúpiť… do ľadovej vody! zobrazený najskôr Časopis Quark.

Slovenská biotechnologická spoločnosť Sensible Biotechnologies získala financovanie vo výške 47 miliónov dolárov na ďalší rozvoj svojej integrovanej technológie pre novú generáciu mRNA liekov. Cieľom technológie je prekonať nedostatky súčasného syntetického spôsobu výroby mRNA a umožniť vývoj bezpečných, efektívnych a cenovo dostupných liekov na rakovinu, autoimunitné ochorenia či dedičné nevyliečiteľné ochorenia.

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2026 získali Francúz Henri B. Kagan a Japonec Kenso Soai „za objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze“. Oznámila to v stredu švédska Kráľovská akadémia vied.

Zapnúť plynový sporák trvá sekundu. Kým sa však palivo dostane k horáku, prejde úpravou, potrubiami aj zariadeniami, ktoré menia jeho tlak a kontrolujú kvalitu. Ako táto cesta vyzerá? Z ložiska prichádza zmes, ktorú treba upraviť Zemný plyn tvorí predovšetkým metán. Nachádza sa v horninových póroch… pokračuj Príspevok Ako funguje cesta zemného plynu od ťažby až po domácnosť? zobrazený najskôr Časopis Quark.

Oheň nemusí ničiť iba to, čo mu stojí v ceste. Za určitých podmienok dokáže vytvoriť vlastnú búrku, ktorá prináša blesky, prudký vietor a obrovské množstvo dymu. NASA teraz skúma, ako tento nebezpečný jav ovplyvňuje atmosféru našej planéty.

Pred viac ako 150 rokmi prírodovedec Charles Darwin predpokladal, že dva druhy rastlín rodu Saxifraga z čeľade lomikameňovité sú mäsožravé, keďže by mohli lepkavé chĺpky svojich súkvetí použiť na chytanie hmyzu. Svoju domnienku však nemohol až do smrti dokázať; jeho experimenty boli nepresvedčivé. Vedci teraz jeho… pokračuj Príspevok Dôkaz Darwinovho úsudku zobrazený najskôr Časopis Quark.

Americký špionážny satelit USA 32, známy ako Farrah III, sa po takmer 38 rokoch na obežnej dráhe rozpadol vo výške približne 775 kilometrov. Príčina zostáva neznáma, jedným z možných vysvetlení je porucha starého zariadenia. Jeho trosky môžu v oblasti využívanej ďalšími družicami pretrvávať celé desaťročia.

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 získal belgický fyzik Francis Halzen, ktorý premenil kubický kilometer ľadu na laboratórium s potenciálom odhaliť najväčšie záhady vesmíru. Halzenovou myšlienkou bolo využiť ľadovec na južnom póle na detegovanie neutrín. Ide o základné častice, z ktorých sa skladá náš vesmír. Väčšina z nich si cezeň prelietava takmer nebadane. Neutrína totiž nemajú takmer žiadnu […]

Austrálski vedci sa domnievajú, že odhalili zmeny v ľudskom tele vyvolané rastúcim atmosférickým CO2. Zistenia môžu byť mimoriadne dôležité pre generácie detí a tínedžerov, keďže ich telá sa neustále vyvíjajú a počas života budú najviac vystavené zvýšenému atmosférickému CO2. Vedci z Austrálskeho výskumného ústavu detí, Curtinovej univerzity a Austrálskej… pokračuj Príspevok Krv sa mení so vzduchom zobrazený najskôr Časopis Quark.

Čína pripravuje detailnú mapu Marsu, ktorá má ukázať jeho geologickú minulosť. Pri spracovaní miliárd údajov pomôže aj AI.

„Chcem v literatúre robiť to čo Iron Maiden v hudbe,“ povedal ukrajinský spisovateľ Max Kidruk počas nedávneho stretnutia s ukrajinskými čitateľmi v Bratislave. Je autorom sci-fi série Nové temné veky, ktorej dve knihy Kolónia a Kolaps sú bestsellermi. Slovenský preklad Kolónie pripravuje vydavateľstvo Ikar. Na Ukrajine milujú nielen Kidrukove knihy, ale aj stretnutia, ktoré organizuje pre svojich čitateľov. Nečíta na […]

Vyšetrenie je rýchle a bezbolestné.

V Rusku sa objavili obavy z morovej nákazy po tom, ako zamestnankyňa Ústavu pre boj proti moru začiatkom októbra zomrela na jednotke intenzívnej starostlivosti v Irkutskej oblasti. Dvadsaťosemročnej laborantke Darii Šipilove lekári diagnostikovali zápal pľúc neznámeho pôvodu, pripojili ju na pľúcnu ventiláciu, no nepodarilo sa im ju zachrániť. Napriek tomu, že úrady oficiálne morovú diagnózu nepotvrdili, takže nie […]

Vedci z Michigan State University obnovili génovou terapiou časť zrakových funkcií u psov s mutáciou CaBP4. Prekvapením bolo, že sa pritom prestavala aj samotná štruktúra sietnice, čo poukazuje na nečakane veľkú plasticitu dospelého nervového systému.

OpenAI reaguje na pravidlá európskeho AI Actu zavedením neviditeľného označovania textov. Vodoznak nebude prezrádzať používateľa ani jeho zadanie, no jeho neprítomnosť nebude jednoznačným dôkazom, že text napísal človek.

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 získal Belgičan Francis Halzen „za rozhodujúci prínos k Neutrínovému observatóriu IceCube a za objav vysokoenergetických neutrín astrofyzikálneho pôvodu“. Oznámila to v utorok krátko pred poludním generálna tajomníčka švédskej Kráľovskej akadémie vied Ellen Moonsová

Zimný sneh sa tento rok z ľadovcov vytratil nezvyčajne skoro a následné horúčavy situáciu ešte zhoršili. Na Veľkom Aletschskom ľadovci ubudlo na jednom mieste približne 13 metrov ľadu. Dlhodobé údaje pritom ukazujú, že nejde o ojedinelý extrém.

Výskumníci zo Stanfordovej univerzity ukázali, že prístroje používané na výskum zemetrasení dokážu zachytiť kľúčové detaily o hurikánoch. Štúdia publikovaná v časopise Science demonštruje, ako môžu špecializované mikrofóny a seizmometre odhaliť vnútorné fungovanie hurikánov. Geofyzikálne údaje môžu poskytnúť úplnejšie pochopenie veľkých búrok, hovorí geofyzik Qing Ji. Hurikány, najväčšie búrky… pokračuj Príspevok Poznať hurikán pohľadom pod zem zobrazený najskôr Časopis Quark.

Zastaviť metastázy ešte pred prvými príznakmi patrí medzi veľké výzvy onkológie. Nový výskum ukazuje, že nádorové bunky po preniknutí do mozgu prechádzajú fázou, počas ktorej sa dajú ľahšie zasiahnuť. Vedci už proti nim otestovali tri existujúce liečivá.

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 získali Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel. V pondelok doobeda to oznámil Nobelov výbor Karolínskeho inštitútu v Štokholme. Vedci získali ocenenie za objavy, ktoré viedli k vzniku optogenetiky. Tak sa označuje metóda, pri ktorej sa pomocou svetla ovláda aktivita vybraných nervových buniek. Vďaka nej vedci dokázali odhaliť nervové okruhy, […]

Posledný známy podzemný jadrový test Severnej Kórey sa uskutočnil v roku 2017, jeho geologické následky však môžu pretrvávať dodnes.

Vedci zaznamenali delfíny pri pobreží Queenslandu v Austrálii pri love zriedkavou technikou známou ako shelling (lov ulitou). Delfíny skákavé (Tursiops aduncus) sú inteligentné zvieratá známe používaním nástrojov. Len veľmi málo ľudí ich však videlo loviť ulitou. Takéto videá prezentovali výskumníci z Univerzity Slnečného pobrežia v štúdii publikovanej v časopise… pokračuj Príspevok Lov ulitou zobrazený najskôr Časopis Quark.

Registrácia na očkovanie je otvorená od 2.októbra.

Cenu získali nerovedci Deisseroth, Hegemann a Nagel za objavy v oblasti optogenetiky.

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 získali Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel „za objavy týkajúce sa svetlom riadených iónových kanálov a optogenetiky“.

Smrť 28-ročnej pracovníčky výskumného ústavu v ruskej Irkutskej oblasti vyvolala obavy z možného výskytu moru. Kým miestne médiá tvrdia, že mladá žena mohla v laboratóriu prísť do kontaktu s baktériou Yersinia pestis, ruské úrady hovoria o zápale pľúc neznámeho pôvodu a tvrdia, že epidemiologická situácia zostáva stabilná.

Správy o umelej inteligencii (AI), ktorá unikla z testovacieho prostredia alebo hekla cudziu firmu, znejú ako námet na sci-fi. Skutočnosť je menej filmová, ale z pohľadu kybernetickej bezpečnosti o to dôležitejšia. Nejde o stroje, ktoré sa prebudili, vytvorili si vlastné ciele a rozhodli sa škodiť… pokračuj Príspevok Keď AI agent prekročí hranice: Čo ukazujú tri bezpečnostné incidenty zobrazený najskôr Časopis Quark.

Slnko nemusí intenzívne páliť, aby napáchalo škody. Austrálski vedci odhalili poškodenie DNA aj pri slabšom UV žiarení, ktoré nespôsobilo začervenanie pokožky. Ich zistenia menia pohľad na bezpečný pobyt vonku.