Projekt MatFyzJeIn prináša na sociálne siete prednášky, populárno-vedecké videá a novinky z diania na FMFI UK s cieľom priblížiť vedu širokej verejnosti. Kanál MatFyzJeIn vznikol na platforme YouTube v roku 2013. Aká bola jeho pôvodná myšlienka a spomínate si na prvé videá? Kanál odštartoval ako projekt študentskej časti Akademického senátu… pokračuj Príspevok MatFyzJeIn zobrazený najskôr Časopis Quark.

Tohtoročnú Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali ekonómovia Michael Woodford z Columbia University a Robert E. Hall zo Stanfordu za vedecký prínos v oblasti makroekonomickej stabilizácie. Svojou prácou prispeli k lepšiemu pochopeniu toho, ako stabilizovať ekonomiku. Ich prístup aj v súčasnosti pomáha pri zvládaní hospodárskych kríz. Laureáti si rovným dielom rozdelia 12 miliónov švédskych […]

Najstarší známy žijúci suchozemský živočích sa stal predmetom genetického výskumu. Vedci odhalili stovky osobitých genetických variantov a nezvyčajne zachované mechanizmy regulácie niektorých génov. Zistenia by mohli pomôcť lepšie pochopiť starnutie aj u človeka.

Bolesti hrdla, kašeľ, horúčka, ale aj zachrípnutie či zastretý hlas. Koronavírus sa s príchodom jesene opäť dostáva do pozornosti európskych zdravotníkov. V niektorých krajinách pribúdajú nakazení aj hospitalizovaní pacienti. Na šírení ochorenia sa podieľa variant XFG, známy ako Stratus či „americký covid“.

V Tichom oceáne sa odohráva niečo, čo môže zásadne ovplyvniť počasie na celej planéte. El Niño naberá na sile a meteorológovia upozorňujú na možnosť historického rekordu. Svet sa musí pripraviť na vyššie riziko extrémnych horúčav, ničivých záplav aj dlhotrvajúceho sucha.

Kvesty sú nesymetrické vyvýšeniny, ktoré sa formujú transformáciou mierne naklonených vrstiev rôzne odolných sedimentárnych hornín. Kremencové kvesty – hôrky sú charakteristické pre pohorie Tribeč. Kvesty sú štruktúrne formy georeliéfu. Vznikajú pôsobením erózne-denudačných procesov na vrstvy sedimentov rôznej morfologickej hodnoty so sklonom do 7°. Sú to… pokračuj Príspevok Kvesty: Pasívne morfoštruktúry zobrazený najskôr Časopis Quark.

Vesmír ukrýva svety, na ktorých sa odohrávajú prekvapivo známe javy. Jeden z nich leží približne 7,5 svetelného roka od Zeme a jeho atmosféra sa neustále mení. Astronómovia teraz získali prvý priamy dôkaz o premenlivej hrúbke vodných oblakov mimo našej Slnečnej sústavy.

Vedci z Centra pre výskum pôvodu planét vo Wisconsine (WiCOR) objavili Megazem. Planéta GJ 523 má 170 miliónov rokov, je 2,5-krát väčšia ako Zem a má veľmi husté jadro. WiCOR vznikol v roku 2024 ako platforma vedcov z rôznych oblastí (astronómia, biológia, chémia, geovedy, atmosférické a oceánske vedy, fyzika… pokračuj Príspevok Megazem bez atmosféry zobrazený najskôr Časopis Quark.

Stopy staré až 62-tisíc rokov ukázali, že neandertálci nepracovali iba s kameňom. Z dreva vyrábali zbrane, nástroje aj zrejme predmety do domácnosti.

Ľudský organizmus dokáže bez potravy fungovať niekoľko dní, no jeho vnútorné procesy sa výrazne menia. Nový pohľad na sedemdňový pôst odhalil, že niektoré biologické reakcie nastupujú až po troch dňoch. Vedci teraz skúmajú, čo tieto zmeny znamenajú pre naše zdravie.

Desiatky rokov si les žil vlastným životom, zatiaľ čo na vedecký experiment takmer všetci zabudli. Keď sa výskumníci vrátili, čakalo ich veľké prekvapenie. Ukázalo sa, že jeden kontroverzný zásah mohol stromom pomôcť rásť rýchlejšie.

Predstavte si päť samostatných prúdov vody vytekajúcich z dierok v stene nádoby umiestnených vodorovne tesne vedľa seba. Je prirodzené očakávať, že by mali tiecť samostatne až po dopad. Stačí však jeden jemný dotyk prstom a pramienky sa magicky spoja do jedného prúdu. Čo je to za neviditeľnú silu, ktorá… pokračuj Príspevok Molekulové lepidlo zobrazený najskôr Časopis Quark.

Kedy sa prví ľudia dostali do Ameriky? Nová analýza DNA spresňuje obdobie ich príchodu. Niektoré archeologické nálezy však ukazujú iný príbeh.

S pribúdajúcim vekom je čoraz dôležitejšie nielen schudnúť, ale aj udržať si svaly. Vedci teraz zistili, ktorý typ cvičenia môže pomôcť dosiahnuť oboje. Výsledky ukazujú, že intenzita pohybu môže zohrávať väčšiu úlohu, než si myslíte.

Pohyb a trávenie spolu súvisia, no vedci teraz skúmali, ako rýchlo dokážu črevá na aktivitu reagovať. Stačila im obyčajná 20-minútová chôdza. Už krátko po nej namerali výraznejšiu črevnú aktivitu.

Medveď, ktorý akoby sa pripravoval na letnú sezónu v posilňovni, leopard predvádzajúci akrobatické kúsky či orangutan, ktorý fotografovi ukázal poriadne neslušné gesto. Divoká príroda má zjavne zmysel pre humor. Finalisti prestížnej súťaže Nikon Comedy Wildlife Awards 2026 dokazujú, že na vytvorenie dokonalej komédie niekedy stačí jediný pohyb, nečakaná grimasa a fotograf, ktorý je v správnej chvíli na správnom mieste.

Správa OSN o stave životného prostredia z roku 2021 konštatuje, že ľudstvo najviac ohrozujú klimatická zmena, strata biodiverzity a nárast znečistenia. Predhovor generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa k tejto správe sa začína slovami: Ľudstvo vedie vojnu s prírodou. Je to nezmyselné a samovražedné. Dôsledky našej nerozvážnosti sú… pokračuj Príspevok Ako sme sa sem dostali? zobrazený najskôr Časopis Quark.

Pravidelná aktivácia lýtkových svalov je dôležitá.

Menej pohonných látok, väčší náklad a kratší let. Jadrový pohon sľubuje veľa, no reaktor vo vesmíre čakajú ešte náročné skúšky.

Svedectvo magisterského študenta psychológie Matúša Hradského bolo impulzom k vzniku článkov o šikane na Ústave aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Problematické správanie najprv opakovane nahlásil etickej komisii na univerzite. Tá konštatovala šikanu zo strany vtedajšej vedúcej ústavu Kataríny Greškovičovej a profesorky Júlie Kanovskej Halamovej. Na ústave sa však podľa neho nič nezmenilo. Pri našom prvom […]

Vedci prepísali evolučnú históriu netopierov. Najväčšia druhová rozmanitosť týchto cicavcov je dnes v tropických a subtropických oblastiach Ameriky, Ázie a Afriky, ale podľa nového výskumu vznikli pred 65 miliónmi rokov v Európe. Uvádza to štúdia, ktorá vyšla minulý mesiac v top vedeckom časopise Nature. „Keďže netopiere sú prevažne tropická skupina, nové zistenia sú veľmi prekvapivé,“ hodnotí výsledky výskumu zoológ Marcel […]

Káva bez kofeínu môže skrývať výhodu, o ktorej ste doteraz netušili. Malý experiment odhalil zaujímavé rozdiely v tom, ako klasická a bezkofeínová verzia ovplyvňujú ľudský mozog. Odpoveď sa pritom môže ukrývať na úplne nečakanom mieste.

Signály wi-fi sa dajú použiť na identifikáciu ľudí aj bez toho, aby mali pripojené zariadenia. Funguje to podobne ako kamera, len v tomto prípade sa na rozpoznanie používajú rádiové vlny namiesto svetelných vĺn, uvádza expert na kybernetickú bezpečnosť Thorsten Strufe z Technologického inštitútu v Karlsruhe. Človek nemusí mať pri… pokračuj Príspevok Sledovanie cez wi-fi zobrazený najskôr Časopis Quark.

Ovocný džús pochádza z ovocia, no organizmus z neho nedostane úplne to isté. Nová rozsiahla štúdia ukázala zaujímavý rozdiel medzi konzumáciou celého ovocia a pitím 100-percentných štiav. Jedným z možných vysvetlení môže byť vláknina, ktorú pri odšťavovaní vo veľkej miere strácame.

Dôsledky globálneho otepľovania môžu siahať oveľa ďalej, než ukazuje teplomer. Zmeny atmosférickej cirkulácie ovplyvňujú pohyb vzdušného obalu Zeme a nepatrne zasahujú aj do rotácie planéty. Vedci tento efekt sledovali pomocou troch globálnych klimatických modelov.

Modul spoločnosti SpaceX so štvorčlennou posádkou misie Crew-12 vo štvrtok pomocou padáka pristál na hladine Tichého oceánu pri pobreží Kalifornie. Po ôsmich mesiacoch na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) sa tak na Zem vrátili Američania Jessica Meirová a Jack Hathaway, Francúzka Sophie Adenotová a Rus Andrej Feďajev. Ich návrat naživo vysielal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

Jedným z najdôležitejších míľnikov v evolúcii života na Zemi bolo osídlenie súše rastlinami pred približne 500 miliónmi rokov. Suchozemské prostredie sa od pôvodného vodného líšilo v mnohých zásadných ohľadoch a rastliny počas svojej evolúcie prekonali množstvo výzev. Ich úspech na súši umožnila celá séria adaptácií,… pokračuj Príspevok Rásť koreňom nadol zobrazený najskôr Časopis Quark.

Podmáčané lesy a rašeliniská pomáhajú brzdiť otepľovanie tým, že v pôde uchovávajú veľké zásoby uhlíka. Keď však vysychajú, uložený uhlík sa môže uvoľňovať do atmosféry vo forme oxidu uhličitého, ktorý otepľovanie zosilňuje. Vzniká tak nebezpečný začarovaný kruh - klimatická kríza podporuje vysychanie a jeho dôsledky môžu ďalej zhoršovať klimatickú krízu. Vedci z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV) vo Vysokých Tatrách skúmajú, čo tieto procesy ovplyvňuje a ako sa o podmáčané lesy starať, aby si zachovali schopnosť zadržiavať vodu aj uhlík. TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár.

Mnohí ľudia žijú s jednou obličkou bez toho, aby o tom vedeli. Zistia to až náhodne pri vyšetrení, hovorí Silvie Rajnochová Bloudíčková, ktorá vedie nefrologickú a transplantačnú ambulanciu pražského Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM). Stará sa aj o pacientku, ktorá podstúpila druhú transplantáciu už ako dvojročná a darovanú obličku má dvadsaťpäť rokov. Niektorí pacienti podľa nej dávajú svojej obličke meno […]

Niektoré molekuly existujú v dvoch formách, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi – podobne ako ľavá a pravá ruka. Všetky živé organizmy však obsahujú len jeden typ. Odpoveď na otázku, ako mohla v prírode takáto chemická asymetria vzniknúť a ako riadiť chemické reakcie, ktoré k nej vedú, priniesli vedci Henri B. Kagan a Kenso Soai. V stredu za to získali Nobelovu cenu za chémiu. Okrem […]