Vedeli ste, že starovekí Egypťania pili pivo cez trstinové slamky? Že pri mumifikácii vyhadzovali mozog z tela? Alebo že britská a francúzska smotánka sa v 19. storočí zabávali verejným odbaľovaním múmií? Egyptológ Jozef Hudec priblíži v podcaste Veda na dosah spôsob života v starovekom Egypte… pokračuj Príspevok Egyptológ Jozef Hudec: Spod egyptského piesku sa vynára život starovekej civilizácie zobrazený najskôr Časopis Quark.

Od najstarších čias inšpirovala umenie láska. Jej viacznačnosť ovplyvňuje dejiny umenia človeka, či už v podobe súkromného citu, alebo potreby prežitia rodu, prípadne dokonca vesmíru. Moja milovaná je tam, na druhom brehu/ celý Níl v povodni zúri medzi nami/ a krokodíl čaká v piesku/ Aj tak idem… pokračuj Príspevok Obísť krokodíla zobrazený najskôr Časopis Quark.

Podľa výživového špecialistu Martina Čupku neplatí klasická predstava, že zo zlého jedla sa stane dobré, keď ho zjeme v určitú časť dňa. „Ale môžeme sa baviť o tom, kedy je to najmenšie zlo. Je jasné, že počas záťaže a po nej je priestor na niečo sladké,“ vraví v podcaste Tridsiatnik na tému stravovania hobby športovcov. Čupka je autorom bestselleru […]

Ľudia si užívajú rozhovory o obyčajných témach, aj keď si myslia, že ich budú nudiť, ukazuje výskum.

„Len opis ‚bolí ma brucho‘ nestačí,“ hovorí v rozsiahlom rozhovore pre Denník N gastroenterológ Milan Lukáš. V rozhovore vysvetľuje, ako spozná rakovinu len z pár slov pacienta, kedy ísť na vyšetrenie, čo znamená krv v stolici aj prečo vidí veľa šarlatánstva v debate o črevnom mikrobióme. V ostatnom období ma opakovane bolí brucho. Kde je hranica medzi bežnými tráviacimi ťažkosťami a signálom, že […]

Na problém nedávno znovu upozornila aj Dorota Nvotová.

O tom, že umelá inteligencia (AI) preberá ľuďom pracovné miesta, sa toho popísalo už veľa. Medzitým však začala výrazne meniť aj samotné základy náborového procesu. V ére digitálnej transformácie sa AI stala kľúčovou súčasťou fungovania organizácií. Výnimkou nie je ani nábor zamestnancov, ktorý je často… pokračuj Príspevok AI hľadá práve vás zobrazený najskôr Časopis Quark.

Klimatická zmena predlžuje dni. Po­­dľa vedcov z Viedenskej univerzity a ETH Zürich je súčasné tempo predlžovania o 1,33 milisekundy za storočie nevídané za uplynulých 3,6 milióna rokov. Dĺžku dňa ovplyvňujú gravitačné účinky Mesiaca, rôzne geofyzikálne procesy, ale aj klimatická zmena. V rokoch 2000 až 2020 sa… pokračuj Príspevok Otepľovanie predlžuje dni zobrazený najskôr Časopis Quark.

Drobné plastové častice v ovzduší pohlcujú slnečné žiarenie. Podľa novej štúdie môžu planétu mierne ohrievať.

Svet minulý rok prišiel o 4,3 milióna hektárov primárnych tropických lesov, o 36 percent menej ako v roku 2024.

Študent tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy Matúš Vavro sa rozhodol čeliť výzve, ktorú so sebou prináša klimatická zmena. Pod vedením svojho školiteľa a svojej učiteľky, ktorá v ňom rozpoznala vedecký potenciál, sa začal venovať testovaniu surového mlieka na prítomnosť nebezpečných aflatoxínov M1. Jeho cieľavedomá práca ho… pokračuj Príspevok Študent Matúš Vavro: Výskum zameraný na toxíny v mlieku a vplyv klímy zobrazený najskôr Časopis Quark.

Zvedavé debaty: Ženy vo vede sa po roku opäť vracajú do Košíc, aby spojili verejnosť so špičkovou slovenskou vedou. Podujatie sa uskutoční 5. mája 2026 o 18.00 h v Knižnici pre mládež mesta Košice (LitPark) a prinesie stretnutie s tromi výraznými vedkyňami, ktoré sa venujú… pokračuj Príspevok Od mozgu po mikroorganizmy: Zvedavé debaty prinesú špičkovú vedu do Košíc zobrazený najskôr Časopis Quark.

Implantát by mal byť vždy až posledný krok, hovorí stomatológ Michal Repaši.

Gény zvierat aj rastlín a ich funkcie často zostávajú pozoruhodne podobné aj medzi druhmi, ktoré sa rozišli pred stovkami miliónov rokov. Vedci z Cold Spring Harbor Laboratory (CSHL) zisťovali, či táto konzistencia platí aj pre regulačnú DNA rastlín, ktorá riadi, kedy sa gény zapínajú a… pokračuj Príspevok Praveká DNA v rastlinách zobrazený najskôr Časopis Quark.

Zážitkové centrum vedy Aurelium v Bratislave oslavuje 10 rokov svojej existencie. Pri tejto príležitosti pripravilo bohatý program pre verejnosť. O jeho vzniku, smerovaní a význame pre popularizáciu vedy sme sa rozprávali s riaditeľkou Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR… pokračuj Príspevok Desať rokov objavovania: Ako Aurelium približuje vedu verejnosti zobrazený najskôr Časopis Quark.

Podnetom na napísanie nášho príspevku bola otázka do telefonickej jazykovej poradne, v ktorej sa pýtali na tvorenie prídavného mena od pomenovania víla. Víla je rozprávková bytosť v podobe krásnej devy, žijúca v lesoch alebo vo vode. Spolu s ďalšími čarovnými bytosťami, ako sú obri, trpaslíci, ježibaby či strigy, ich… pokračuj Príspevok Tvorenie prídavných mien od niektorých pomenovaní osôb zobrazený najskôr Časopis Quark.

Fosílie z Kanady a Japonska naznačujú, že v pradávnych oceánoch žili chobotnice veľké ako dnešné veľryby.

Ak nám do 31. mája 2026 pošlete správnu odpoveď na otázku: Ktoré dva exponáty patria v antropologickej expozícii Prírodovedného múzea SNM medzi najvzácnejšie a sú v jeho zbierkach? zaradíme vás do žrebovania o malú rodinnú vstupenku do Prírodovedného múzea SNM v Bratislave pre jedného dospelého a dve deti.… pokračuj Príspevok Súťaž zobrazený najskôr Časopis Quark.

Ak nám do 31. mája 2026 pošlete správnu odpoveď na otázku: Ktorým televíznym seriálom známym aj československým divákom sa preslávil Carl Sagan? zaradíme vás do žrebovania o knihu Carla Sagana: Draci z raja z vydavateľstva mamaš. Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta 8A, 811… pokračuj Príspevok Súťaž zobrazený najskôr Časopis Quark.

Astrofyzik, spisovateľ, popularizátor vedy a kritického myslenia Carl Sagan navždy zmenil naše chápanie vesmíru. Vo svojej vizionárskej knihe Draci z raja jedinečným spôsobom prepája antropológiu, evolučnú biológiu a psychológiu. V roku 1978 za ňu získal Pulitzerovu cenu. Na začiatku som ľuďom, ako zverom nevedomým, dal… pokračuj Príspevok Draci z raja zobrazený najskôr Časopis Quark.

Časté a dlhé denné spanie u starších ľudí nemusí byť zlozvyk. Môže signalizovať skrytý zdravotný problém.

Vedci vyvinuli metódu, ktorá pomocou červených krviniek vytvorí odolnú zrazeninu. Pri pokusoch na potkanoch zastavila krvácanie za pár sekúnd.

V marci sme pre vás pripravili dve súťaže. V rubrike Veda v múzeu sme vám položili otázku: Koľko rokov majú najstaršie skameneliny? Za správnu odpoveď približne 3,8 miliardy rokov posielame malú rodinnú vstupenku do Prírodovedného múzea SNM v Bratislave pre jedného dospelého a dve deti Zuzane T. z Mosta… pokračuj Príspevok Žrebovali sme výhercov súťaží 3/2026 zobrazený najskôr Časopis Quark.

Máj je posledným jarným mesiacom. Noci sa už výrazne skracujú a na astronomickú noc si treba dlhšie počkať. Napriek tomu ponúka viacero zaujímavých astronomických úkazov. Na večernej oblohe dominujú jarné súhvezdia a nadránom sa čoraz výraznejšie objavuje oblúk Mliečnej cesty. Počas mája nás čakajú hneď… pokračuj Príspevok Astronomické kalendárium (máj 2026) zobrazený najskôr Časopis Quark.

Mineralóg Pavol Myšľan objavil úplne nový minerál na svete a je aj objaviteľom viacerých nových lokalít zafírov na Slovensku. Za svoju prácu získal aj titul Študentská osobnosť Slovenska.

V hlavnej téme májového vydania magazínu Quark Peter Bačík z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave približuje, ako sme sa naučili kresliť kryštálové štruktúry. Kryštalografia: Mapy sveta atómov Mapy sú najkrajším a najvýstižnejším vyobrazením našej zvedavosti a nášho záujmu o svet okolo nás. Mapy sveta a hviezdnej oblohy tvoríme… pokračuj Príspevok Čo nájdete v Quarku 5/2026 zobrazený najskôr Časopis Quark.

Politológ Jozef Bátora bol tento rok ako prvý Slovák zvolený za člena Nórskej akadémie vied. Akadémia má na čele nórskeho kráľa, nového člena musia do funkcie navrhnúť tí súčasní a členstvo v inštitúcii je doživotné. Výskum sa tam však nerobí a ide skôr o klub nórskych a medzinárodných vedeckých osobností, ktoré sa snažia prispievať k rozvoju poznania. Napriek tomu, že Nórska […]

Patrí k najvzácnejším optickým úkazom na Zemi.

Taliansky vedec David Caramelli skúma starobylú DNA, napríklad obetí výbuchu Vezuvu v Pompejach v roku 79. „Niekedy možno analýzou DNA prepísať históriu,“ hovorí o význame svojho výskumu. Prepisovaním histórie má Caramelli na mysli opravovanie a dopĺňanie nášho poznania na základe nových dôkazov. Nie jej falšovanie. Caramelli je antropológ a odborník na analýzu starobylej DNA z Florentskej univerzity. Vedec pracuje aj na […]