Vo Wolderi, tichej štvrti holandského mesta Maastricht, zavládol začiatkom roka nezvyčajný ruch. Miestni dobrovoľníci v tamojšom Kostole sv. Petra a Pavla našli kostru muža, ktorý je podľa nich Charles de Batz de Castelmore, známy aj ako d’Artagnan. Tento vojak v 17. storočí slúžil francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. ako veliteľ elitnej skupiny mušketierov. Najznámejší je však tým, že sa […]

Projekt Smart vzdelávanie v knižniciach bez hraníc priniesol v uplynulom roku nový inovatívny vzdelávací program pre knihovníkov zameraný na rozvoj digitálnych zručností. Vďaka cezhraničnej spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR a Moravskej zemskej knižnice sa po pilotnej fáze posunul do etapy samotného vzdelávania. Ako vyzerajú školenia v… pokračuj Príspevok Vzdelávanie bez hraníc zobrazený najskôr Časopis Quark.

Vedci našli gén, ktorý môže súvisieť so sociálnym správaním a opakovanými prejavmi pri autizme. Nemá však vplyv na učenie.

Na YouTube kanáli meteorológa Cyrila Simana nájdete zaujímavosti zo sveta meteorológie a klimatológie aj predpovede počasia na najbližšie dni. Čo vás viedlo k založeniu YouTube kanála Meteorológia pre každého? Sociálnym sieťam som dlho odolával a využíval ich iba minimálne. Postupne som si však uvedomil ich silu… pokračuj Príspevok Meteorológia pre každého zobrazený najskôr Časopis Quark.

Trpí nimi vyše 30-tisíc Slovákov.

Smart hodinky Galaxy Watch6 dokázali v klinickej štúdii rozpoznať riziko vazovagálnej synkopy ešte pred stratou vedomia.

„Hranice? Tie som nikdy nevidel, ale počul som, že existujú v mysliach niektorých ľudí,“ tento citát Thora Heyerdahla (1914 – 1922) nájdete pri vchode do unikátneho múzea v Osle. Experimentálny nórsky archeológ, spisovateľ a dobrodruh, ktorý okrem legendárnej Kon-Tiki podnikol aj iné dobrodružné moreplavecké expedície, ostal legendou napriek vedeckému vyvráteniu svojich teórií pre odvahu a nezlomnosť. Skús, ako ďaleko […]

Zbierka Ladislava Erdősa patrí k najväčším oologickým kolekciám na našom území aj v medzinárodnom meradle. Vtáčie vajcia a hniezda môžete vidieť aj v Prírodovednom múzeu SNM v Bratislave, v expozícii Biodiverzita Slovenska na 2. poschodí. Ladislav Erdős sa narodil v roku 1932 v Rožňave. Vyrastal v rodine… pokračuj Príspevok Utajený poklad zobrazený najskôr Časopis Quark.

Cukry nie sú len sladidlá do čaju. V bunkách plnia množstvo dôležitých funkcií a malé zmeny v ich štruktúre môžu zásadne ovplyvniť ich vlastnosti. Pomocou enzýmov sa vedci snažia pripravovať nové typy vzácnych cukrov aj modifikované antibiotiká – ekologickejšie a presnejšie než klasickou chémiou. Keď… pokračuj Príspevok Evolúcia enzýmov: Cesta k vzácnym cukrom aj novým liečivám zobrazený najskôr Časopis Quark.

Slovensko zažíva jedno z najsuchších období za posledných 146 rokov, teda od začiatku meraní. Na niektorých staniciach išlo podľa SHMÚ o nemerateľné množstvo. Vysychajú i zásoby podzemnej vody a riziko požiarov je vysoké. Klimatológovia Lívia Labudová a Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v rozhovore vysvetľujú: prečo situáciu nevyriešia krátke búrky; prečo sa mení režim zrážok a zo sucha sa stáva […]

Archeológovia vykopali v starovekej nekropole Ostiense v Ríme tri kostry so železnými klincami položenými na hrudi. Ide o ukážku nezvyčajných pohrebných praktík: pred 1 800 rokmi sa niekto snažil chrániť živých pred mŕtvymi. Objav klincov v hroboch je dobre zdokumentovaná prax v rímskom období aj neskôr, poznamenala archeologička… pokračuj Príspevok Priklincovaní v hrobe zobrazený najskôr Časopis Quark.

Windgapy, teda suché sedlá, sú tichými svedkami dávnych zmien riečnej siete. Viete, ako vznikli a kde ich môžeme nájsť na našom území? Cesty z Popradu do Slovenského raja či Muránskej planiny cez Kvetnicu a Vernár, podobne ako aj do Liptovskej Tepličky, známej zemiakovými pivničkami, cez Spišské Bystré,… pokračuj Príspevok Windgapy: Fluviálne formy georeliéfu zobrazený najskôr Časopis Quark.

Tetanus nie je choroba minulosti, upozorňujú odborníci.

Výsledok pôsobí ako sci-fi, no vedci tvrdia, že ide o reálne dôsledky extrémnej gravitácie.

Virológ Boris Klempa zo Slovenskej akadémie vied roky skúma hantavírusy a podieľal sa aj na objave prvých hantavírusov v Afrike.

Historicky prvý Vedetský festival Aurelium, ktorý sa uskutoční už 16. a 17. mája 2026 v Zážitkovom centre vedy Aurelium na Bojnickej ulici 3 v Bratislave, zaznamenáva veľký záujem verejnosti. Vstupenky na sobotný program sú vypredané, posledných 50 lístkov je možné kúpiť už len na mieste… pokračuj Príspevok Vedetský festival Aurelium hlási veľký záujem a prichádza s ďalšími novinkami zobrazený najskôr Časopis Quark.

Mapy sú najkrajším a najvýstižnejším vyobrazením našej zvedavosti a nášho záujmu o svet okolo nás. Mapy sveta a hviezdnej oblohy tvoríme už od staroveku. Prvú ozajstnú mapu Mesiaca vytvoril Galileo Galilei. Mapy mikrosveta sme však dokázali tvoriť až po objavení mikroskopu a na mapy sveta… pokračuj Príspevok Mapy sveta atómov: Ako sme sa naučili kresliť kryštálové štruktúry zobrazený najskôr Časopis Quark.

Akými farbami, zvukmi a vôňami žije májová Bratislava? Počas podujatia BioBranie ich budeme zaznamenávať ako dáta, ktoré potvrdzujú, že aj veľkomesto je plnohodnotným živým ekosystémom. BioBranie je mestské podujatie inšpirované formátom BioBlitz, ktoré sa organizuje po celom svete. Počas vopred určeného časového úseku je snaha… pokračuj Príspevok Jeden víkend, tisíce objavov zobrazený najskôr Časopis Quark.

Prenos z človeka na človeka neprebieha ako pri chrípke.

Vzdelávací projekt Vedecký ambasádor sa v druhom ročníku dostáva k ďalším žiakom 8. a 9. ročníkov základných škôl naprieč Slovenskom. Najbližšie sa uskutoční už 12. mája 2026 v Čadci. Žiaci interaktívnou a pútavou formou objavujú rôzne oblasti vedy, techniky a inovácií pod dohľadom skúsených lektorov. Po úspešných zastávkach v troch slovenských mestách (Nitra,… pokračuj Príspevok Druhý ročník Vedeckého ambasádora: Žiaci objavujú vedu cez kreatívne štúdio aj pyrografiu zobrazený najskôr Časopis Quark.

Negatívne sociálne väzby môžu pôsobiť ako chronické stresory a ovplyvňovať naše zdravie. Psychológovia z Univerzity v Limericku skúmali, či môžu ovplyvniť naše starnutie. Účastníkov požiadali, aby vymenovali ľudí, s ktorými trávia čas, a či sú medzi nimi takí, ktorí im často spôsobujú stres alebo sťažujú… pokračuj Príspevok Kto nám pridáva roky? zobrazený najskôr Časopis Quark.

Analýza dát z teleskopu TESS odhalila viac než 10-tisíc nových kandidátov na exoplanéty a stovky ďalších potvrdených svetov.

Objav, ktorý vznikol v zákopoch prvej svetovej vojny, dodnes formuje naše chápanie vesmíru.

Vedci spochybňujú hypotézu, že Európa zostala počas éry dinosaurov spojená s Afrikou, čím sa vysvetľuje podobnosť medzi fosíliami vyhynutých krokodílov v Európe s druhmi vyskytujúcimi sa v rovnakom období v Afrike a Južnej Amerike. Tím z Univerzity v Tübingene a Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti… pokračuj Príspevok Podoba nedokazuje príbuznosť zobrazený najskôr Časopis Quark.

Látka z halucinogénnych húb znížila u agresívnych rýb prudké útočné správanie. Sociálne správanie im však nezmizlo.

Hoci väčšina Američanov tvrdí, že umelej inteligencii (AI) nedôveruje, vedci zistili, že ľudia si skôr niečo kúpia po prečítaní súhrnu recenzií, ktorý napísala AI, ako pôvodných recenzií. Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu vyzvali AI, aby zhrnula recenzie produktov. Potom ju požiadali, aby overila… pokračuj Príspevok Halucinačné nakupovanie zobrazený najskôr Časopis Quark.

Fotografie prinášajú unikátny pohľad na odvrátenú stranu Mesiaca ale aj na našu planétu z rekordnej vzdialenosti.

Nový materiál dokáže pomocou slnečného žiarenia a vody premeniť oxid uhličitý (CO2) na oxid uhoľnatý (CO), kľúčový komponent na výrobu palív, plastov, liečiv a iných bežných chemikálií. Objav z Univerzity v Manchestri môže podporiť vývoj technológií, ktoré recyklujú skleníkové plyny na výrobu palív a užitočných… pokračuj Príspevok Materiál na premenu CO2 zobrazený najskôr Časopis Quark.

Jediná európska krajina, kde populácia sysľa prudko stúpa, je Slovensko. Môžu za to systematické viacročné opatrenia mimovládnych aj štátnych organizácií. Väčšia časť týchto opatrení je platená z európskych peňazí. Projekty sú pritom predmetom kritiky vládnych politikov. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) aj tento rok v rozhovore o Slovalcu pre Topky na adresu bývalej vlády povedal, že […]

Celý svet každoročne oslavuje fascinujúci svet rastlín. Vďaka nim dýchame, máme jedlo, lieky aj materiály denného využívania. Bez rastlín by život, ako ho poznáme, neexistoval. Za globálnou iniciatívou Deň fascinácie rastlinami stojí organizácia EPSO (European Plant Science Organisation), ktorá ju založila v roku 2012. Každoročne… pokračuj Príspevok Deň fascinácie rastlinami zobrazený najskôr Časopis Quark.